Ako pôsobí Betadine?
Antiseptický účinok má voľný jód. Jód je v Betadine viazaný na nosič – povidón a ako viazaný baktérie nezabíja (nie je účinný). Účinnosť nadobúda až po uvoľnení z väzieb s povidónom – teda nariedením! Čiže v prípade Betadine viac (silnejší/koncentrovanejší roztok) neznamená vyššiu účinnosť, ale naopak. V koncentrovanej Betadine totiž príliš voľného jódu nie je. Betadine zakúpená v lekárni je 10%, je teda nutné ju zriediť (najlepšie fyziologickým roztokom alebo pre jednorazové rýchle použitie pri prvej pomoci aspoň prevarenou vodou).
Sila riedenia je veľmi dôležitá – príliš koncentrovaná Betadine má cytotoxické účinky, tzn. že v otvorenej rane nebude ničiť len patogény, ale bude nepriaznivo pôsobiť aj na vlastné tkanivo, čo môže mať za následok zlé hojenie. A naopak – príliš zriedená Betadine už stráca svoje účinky. Takže je naozaj dobré si riedenie spočítať. Najčastejšie sa odporúča riedenie 1:10 na 1 % roztok až 1:100 na 0,1 % roztok (toto je koncentrácia farby „slabého čaju“, ako sa často označuje).
Betadine hrá určite dôležitú úlohu v antisepsi a ošetrení rán, ale mali by sme si byť vedomí aj jej negatívnych účinkov, a tak s ňou správne pracovať. Veľmi dobre účinkuje proti širokému spektru baktérií, ďalej aj na vírusy, protozoa a plesne. Rezistencia je minimálna, aj keď! – bola zaznamenaná pri pseudomonádach. Veselo sa pomnožili v roztoku Betadine a bola z toho nosokomiálna infekcia. Teda nenechávajte Betadin otvorený moc dlho – meňte ho častejšie.
– je rýchlo deaktivovaná organickým materiálom (napr. krv, plazma, sérum, hnis)
– inhibuje fibroblasty v rane (znižuje ich aktivitu, inhibuje ich migráciu a proliferáciu – tým spomaľuje proces hojenia – v závislosti od riedenia)
– inhibuje migráciu leukocytov do rany (leukocyty čiže biele krvinky hrajú v hojení rán veľmi dôležitú úlohu najmä v počiatočnej fáze)
– časté nežiaduce reakcie (častejšie ako u chlórhexidínu)
Pokiaľ sa Betadine (samozrejme adekvátne presne zriedená) používa na krytie rán (napr. gáza napustená Betadinom), je nutné krytie veľmi často meniť (odporúča sa každé 4 – 6 hodín), pretože jej reziduálna aktivita trvá len 4 – 8 hodín av prítomnosti organického materiálu rýchlo stráca účinnosť. (Takže najdlhšie po 8 hodinách sa nám baktérie začnú v rane opäť pekne množiť. Toto je fakt nepraktické a takmer nesplniteľné.)
Betadine a hojenie rán
Betadine roztok sa už používa desiatky rokov a existuje mnoho štúdií o jej vplyve na hojenie rán. Veľa štúdií poukazuje na to, že proces hojenia už z vyššie uvedených dôvodov zhoršuje, iné štúdie to zase vyvracajú. Stále sa jedná o trochu kontroverznú tému. Iná situácia tiež nastáva pri nekomplikovanej verzus komplikovanej rane. Myslím, že je rozumné zachovať zdravý rozum – ak vidím, že sa rana nehojí, treba zmeniť prístup.
Ja osobne používam roztok Betadine väčšinou iba pri primárnom ošetrení rany a ďalej pokračujem výplachmi fyziologickým roztokom, popr. Hartmannom. Pravdou je, že rana, ktorá má tendenciu sa sama hojiť, „znesie“ aj nie celkom správny prístup. Problém nastáva, ak sa hojenie rany komplikuje, potom už vám „neodpustí“ vôbec nič.
Zdroj: Facebook – Česká veterinární nemocnice v Káhiře
