Slovensko, ale aj celú Európu, postavila v týchto dňoch do pozoru hrozba slintačky a krívačky, ktorá sa po Nemecku objavila neďaleko maďarsko-slovenských hraníc v maďarskej obci Kisbajcs. Po africkom more ošípaných a vtáčej chrípke sa hovorí o ďalšom vysoko nákazlivom ochorení, ktoré môže priniesť významné ekonomické škody pre celú spoločnosť. O slintačke a krívačke sa študenti Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach učia veľmi podrobne. Výskumu v tejto oblasti sa venuje predovšetkým katedra epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia, preto sme o viac informácií požiadali jej vedúcu prof. MVDr., Annu Ondrejkovú, PhD.
„Slintačka a krívačka (SLAK) je vysoko nákazlivá (kontagiózna) vírusová choroba domácich a voľne žijúcich párnokopytníkov, predovšetkým hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných. Je charakterizované horúčkou a tvorbou typických kožných lézií – pľuzgierov (vezikúl) a áft na sliznici ústnej dutiny, na jazyku, mulci (neosrstená časť horného pysku prežúvavcov – pera), ale aj na mliečnej žľaze a paznechtoch. Sprevádza ju zvýšená produkcia slín, bolestivé lézie sťažujú prehĺtanie a spôsobujú bolesti pri chôdzi, preto zvieratá krívajú.“
Kde všade sa toto ochorenie vyskytuje? Je niekde vo svete bežné?
„Vyskytuje sa na celom svete. V súčasnosti sa endemicky (len v určitých oblastiach) vyskytuje v Afrike, Ázii, na Blízkom Východe a v Južnej Amerike. V Európe bola epizootologická situácia komplikovaná najmä v rokoch 1951 – 52. Prvé ohniská SLAKu boli v tom čase potvrdené v oblasti Porýnia, vírus sa následne rozšíril do celej Európy.“
Ako sa v 50-tych rokoch riešila táto situácia?
„Začala sa vykonávať plošná vakcinácia dobytka. Niekoľko vakcinačných kampaní bolo vykonaných aj v oblastiach Blízkeho východu a v Turecku, ktoré zohrávali významnú úlohu pri šírení vírusu slintačky a krívačky do Európy. Pri eliminácii nákazy v Európe boli použité dve stratégie. Prvá stratégia bola zameraná na dôslednú kontrolu importu a exportu zvierat a produktov živočíšneho pôvodu, zákaz vakcinácie vnímavých druhov zvierat a použitie metódy stamping-out, čo je likvidácia všetkých vnímavých zvierat v ohnisku nákazy v prípade potvrdenia vírusu. Druhou stratégiou bola plošná vakcinácia vnímavých druhov zvierat.“
Dnes však o plošnej vakcinácii nehovoríme. Prečo?
„Po dôkladnej analýze sa táto stratégia ukázala ako ekonomicky neúnosná. Zároveň sa zistilo, že u vakcinovaných zvierat aj keď neboli zistené žiadne klinické príznaky, vírus sa mohol vylučovať do vonkajšieho prostredia. Po dôkladnej epizootologickej analýze Európska únia rozhodnutím komisie č.90/423/EC z 24. júna 1990 vakcináciu zakázala. Od 1. januára 1992 je vakcinácia proti vírusu slintačky a krívačky zakázaná. Po tomto období bolo potvrdených niekoľko sporadických ohnísk. V roku 2001 vypukla epizoócia SLAKu vo Veľkej Británii a štátoch západnej Európy, potvrdených bolo viac ako dvetisíc ohnísk nákazy. V súčasnosti sa nákaza vyskytla v Nemecku (sérotyp O) a pred pár dňami v Maďarsku (sérotyp O).“
Čo je pôvodcom nákazy?
„Pôvodcom nákazy je RNA vírus z čeľade Picornaviridae. Identifikovaných bolo sedem sérotypov: A , O, C, SAT1, SAT2, SAT3 a Asia-1. Vírus slintačky a krívačky je relatívne odolný, vo vonkajšom prostredí dokáže prežívať niekoľko dní až mesiacov v závislosti od vírusu, teploty, vlhkosti, pH a materiálu, ktorý je kontaminovaný.“
Ako sa vírus vylučuje do vonkajšieho prostredia?
„Všetkými sekrétmi a exkrétmi – predovšetkým slinami, močom, trusom, mliekom. Vírus sa prenáša priamym kontaktom s chorým zvieraťom, ale aj nepriamo prostredníctvom kontaminovaného materiálu. Významný je aj prenos vzduchom – aerogénnou cestou a v neposlednom rade zohráva úlohu pri prenose aj človek. Z epizootologického hľadiska môžu nákazu preniesť tiež túlavé psi a mačky.“
Ktoré zvieratá sa môžu nakaziť vírusom slintačky a krívačky?
„K infekcii je vysoko vnímavý hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané, ale tiež voľne žijúce párnokopytníky – zástupcovia čeľadí turovitých, jeleňovitých, sviňovitých a ďalších. Hlavným prameňom nákazy sú infikované klinicky choré zvieratá a zvieratá v inkubačnej dobe. Vo vybraných oblastiach Afriky sú prameňom nákazy byvoly, ktoré vylučujú vírus aj niekoľko rokov.“
Čo je vstupnou bránou infekcie a ako sa šíri ďalej?
„Primárne miesto replikácie sa môže líšiť od druhu zvieraťa, typu vírusu, jeho množstva a formy. Zväčša je vstupnou bránou nosohltan, prípadne mikrotraumy na končatinách. Po primárnej replikácii vírusu dochádza k virémii – vírus sa začne šíriť krvou do ďalších orgánov, hlavne do sliznice dutiny ústnej, jazyka, mulca, mliečnej žľazy a distálnych (vzdialených) častí končatín. Na miestach poškodeného epitelu vznikajú typické vezikuly (pľuzgiere), ktoré v krátkom čase praskajú a tvoria sa krvavé afty, často kontaminované bakteriálnou mikroflórou.“
Aká je inkubačná doba tohto infekčného ochorenia?
„Inkubačná doba trvá od 2 do 14 dní. U dobytka je to 2 – 5 dní, u ošípaných 4 – 9 dní, u oviec a kôz o niečo dlhšie. Prvým klinickým príznakom je horúčka a pokles mliečnej produkcie, vezikuly sa objavujú v priebehu niekoľkých hodín. Pri ovciach a kozách je prvým klinickým príznakom krívanie, chorobný proces je lokalizovaný na končatinách v oblasti korunky a v medzipaznechtovom priestore, podobne u ošípaných.“
Ak sa zistí horúčka, aké ďalšie vyšetrenia treba na potvrdenie ochorenia?
„Slintačka a krívačka sa diagnostikuje na základe klinických príznakov a potvrdzuje sa laboratórnym vyšetrením na špecializovanom pracovisku – v referenčnom laboratóriu pre SLAK. Slintačka a krívačka patrí medzi povinne hlásené nákazy, je nutné potvrdiť pôvodcu choroby. Vzorky na laboratórne vyšetrenie odoberá súkromný alebo štátny veterinárny lekár. Na laboratórne vyšetrenie na SLAK sa odoberá tkanivo z neprasknutej alebo čerstvo prasknutej vazikuly. V niektorých krajinách sa odoberá výter hltanovo-pažerákovej sliznice (tzv. Probamg test). Odobratá vzorka tkaniva sa ukladá do vzorkovnice s transportným médiom (glycerol a fosfátový pufer v pomere 1:1, pH 7,4 – 7,6). Laboratórna diagnostika je založená na priamej identifikácii pôvodcu a detekcii protilátok. Izolácia vírusu sa vykonáva na bunkových kultúrach, pre identifikáciu vírusu sa využívajú molekulovo-genetické metódy; zo sérologických metód je to ELISA a vírusneutralizačný test.“
Ak testy potvrdia, že zviera je nakazené, existuje nejaká terapia, ktorá by ho vyliečila?
„Terapia sa pri slintačke a krívačke nevykonáva. Nákaza sa rieši likvidáciou zvierat v ohnisku. Zvieratá sa likvidujú v kafilérii alebo sa zakopávajú hlboko do zeme podľa predpísaných postupov. Vakcinácia je v EU od roku 1992 zakázaná. Je možné použiť núdzovú vakcináciu pri vzniku ohniska SLAK, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu, ale len so súhlasom štátnej veterinárnej správy. Dôležité je dodržiavať preventívne opatrenia predovšetkým u importovaných a exportovaných zvierat.“
Od posledného výskytu u nás uplynulo polstoročie. Dotkla sa vtedy SLAK aj univerzity?
„V minulosti to bolo iné. Pamätníci hovoria o tom, že aj na univerzite pri potvrdení ohniska boli izolované nielen zvieratá, ale došlo aj k úplnému uzavretiu areálu univerzity, vrátane ľudí; po potvrdení nákazy nikto nesmel opustiť priestory univerzity. V súčasnosti ako členská krajina EÚ uplatňujeme dohodnuté postupy eliminácie choroby, ktorá podlieha hláseniu. Prioritou je, aby nedošlo k rozšíreniu ochorenia.“
Stalo by sa človeku niečo, ak by skonzumoval mäso alebo mlieko z chorého zvierať?
„Slintačka a krívačka patrí medzi zoonózy (choroby spoločné pre zvieratá a ľudí), avšak priebeh u človeka nie je komplikovaný. Človek zohráva úlohu faktora prenosu, nakoľko môže nákazu preniesť na odeve, obuvi, kde vírus dokáže prežívať niekoľko hodín až dní. Výskyt nákazy prináša predovšetkým obrovské ekonomické škody. Obnova stád hovädzieho dobytka je nákladná a trvá dlho. Chovatelia už potvrdili, že na trhu chýbajú reprodukčné zvieratá. Dojnicu treba vychovať od teľaťa, uplynú viac ako dva roky, kým začne dávať mlieko a prinášať zisk. Je otázne, koľko chovateľov by dokázalo stáda obnoviť. V prípade chovov ošípaných je obnova stáda rýchlejšia.“
Kľúčovou otázkou pre epizootológov je, odkiaľ sa vírus slintačky a krívačky do Kisbajcsu dostal.
„Pracuje sa s niekoľkými hypotézami. Priamy prenos tzn. prenos vírusu prostredníctvom živých infikovaných zvierat sa vylúčil. Ďalšou možnosťou je zavlečenie prostredníctvom ľudí, ktorí pochádzajú z oblasti endemického výskytu SLAKu. Treťou možnosťou je prenos kontaminovaným materiálom. Zatiaľ nevieme presne určiť cestu prenosu vírusu. Je možné, že to ostane v rovine pravdepodobného prameňa a cesty zavlečenia nákazy.“
Zdroj: https://www.uvlf.sk/oznamy
Foto: https://www.uvlf.sk/oznamy
